Mačka útočí?

16.08.2011 10:26

"Neútočia tie mačky?" - pýtala sa ma s obavou v hlase pani, keď som ju priviedla do našej obývačky.

Moje mačky lenivo otvorili po jednom oku. Niektoré sa slastne natiahli, zívli a znova sa ponorili do sladkého ničnerobenia. Zahabkala som prekvapene "Nie, mačky neútočia."

Otázka ma prekvapila. Nečakala som ju od dospelého človeka.

 

Žijeme v 21. storočí a mýty a hlavne nevedomosť ohľadne zvierat, ktoré žijú okolo nás a s nami, ma stále privádza do nemého úžasu. Mýty, povery, názory a presvedčenia hodné stredoveku. Je fakt, že mestská časť populácie žije výrazne odtrhnuto od prírody. Na školách sa aj dnes učí len to, z akých kostí, svalov sa zviera skladá, poprípade v akom prostredí žije, jeho úžitkovosť a tým to končí. Etológia zvierat, ktoré sú zahrnuté do kategórie domáce zviera či domáci miláčik, je v plienkach. Väčšina ľudí ani nevie, že také niečo existuje. Veď prečo, keď aj z pohľadu zákonov je zviera postavené na úroveň stoličky, či domu - to znamená na úroveň veci.

 

Takže späť. Zaútočí mačka na človeka? Čo myslíte?

Pozrime sa v skratke na to, ako sa správajú mačky k členom svojho vlastného druhu. Mačky sú silno teritoriálne zvieratá. Mačky samičky majú jasne "vykolíkované" územie, na ktorom vyvádzajú mladé, vychovávajú ich a lovia korisť. Pokiaľ je dostatok potravy, je mačka ochotná pripustiť, aby sa teritória prekrývali, prípadne na jednom území žije spoločenstvo mačiek.

Kocúri majú podstatne širšie územie, ktoré si starostlivo vyznačkovávajú a kontrolujú, či tam nevnikol votrelec. Pokiaľ nesúperia o samičky, taktiež dokážu žiť v priateľských kocúrich spoločenstvách. 

V týchto spoločentvách sem tam dochádza k sporom, k vyjasneniu si postavenia. Mladí kocúri sa snažia získať právo nahovárať si samičky a o toto právo často zvádzajú neľútostné boje. Nuž, príroda a pud rozmnožovania je silný.

Mačky ako tvory pohodové nevyhľadávajú spory. Keď sa však ocitnú v situácii, keď si musia brániť územie, svoje záujmy, tak neváhajú vytasiť aj svoje zbrane - zyby a pazúriky. Nevstupujú však hneď do priameho konfliktu. Kým sa tak stane, súperiace mačky sa najskôr snažia vybaviť si spor mierovou cestou. Nedávno som sledovala dvoch kocúrov, ako okolo seba krúžili. Celým svojim postojom sa snažili budiť dojem väčšieho a nebezpečnejšieho tvora v očiach súpera. Balet na špičkách, chvosty naježené, chrbát vo vysokom oblúku, uši sklopené - toto všetko bolo sprevádzané "spevom" oboch kocúrov. Vysokými škrekľavými tónmi presviedčali jeden druhého, kto má z nich navrch a kto má ustúpiť. Trvalo to niekoľko minút. Napätie sa dalo krájať. Obaja bolo pripravení okamžite zaútočiť, akonáhle by sa diplomacia neosvedčila. 

Nakoniec jeden z kocúrov začal pomaličky po milimetroch opúšťať bojové pole. Ešte viac sa nahrbil, chlpy stáli na všetky strany, ale celý jeho postoj prezrádzal, že on je ten, kto musí ustúpiť, pokiaľ nechce dostať fyzickú príučku. A mačky vedia, že s rozdriapanými ušami, poškodeným zrakom, v horšom prípade infekciou zo škrabancov a kúsancov, by sa dostali do nevýhody.

Mačky, ktoré si nič nechcú dokazovať, sa radšej jedna druhej vyhnú. Mačky ovládajú omnoho subtílnejšiu reč tela, pomocou ktorej vedia rýchlo vyhodnotiť, že do tej druhej neradno zadrpovať.

Tak isto sa správa mačka aj k iným súperom. To znamená aj k človeku. Ak ho nepozná alebo už má nejakú negatívnu skúsenosť, tak mačka inštinktívne pred človekom uteká alebo sa radšej opatrne stiahne. Na ulici sa samozrejme z času na čas stretneme s prítulnými stvoreniami, ktoré sa s dôverou obracajú na každého okoloidúceho. To sú však skôr prípady mačiek, ktoré boli vychované človekom alebo v obydlí človeka a nenaučili sa potrebnej plachosti. Tieto mačky sú dôverčivé do prvej zlej skúsenosti. Ak ju prežijú. Vieme, že sa to stáva.

Takže ešte raz. Mačka neútočí na inú mačku, pokiaľ má šancu svoju situáciu vyriešiť inak. Mačka sa pred svojimi potencionálnymi nepriateľmi schová alebo utečie.

Čo v prípade, ak sa nemôže pred človekom schovať, ak nemôže utiecť?

Ak je mačka zahnaná do kúta, ak jej ide o život, tak oň bojuje z celej sily. Aj napriek tomu, že môže ísť o dopredu prehraný boj. Mačka sa prikrčí, nahrbí, celé telo má napnuté a pripravené k skoku, uši sklopené, syčí, oči veľké, rozšírené zrenice. Mačka pôsobí až hrôzostrašným dojmom. V skutočnosti je to strach, ktorý ju vyburcuje do útoku. Spolieha sa, že možno ešte zastraší nepriateľa svojim zjavom, ale zároveň spolieha na svoje ostré zuby a sadu ostrých nožov na každej labke.

Toto správanie je inštinktívne. Človek sa s ním stretne dokonca aj doma, keď nerešpektuje požiadavky svojho chlpatého miláčika. Mačka capne aj svojho človeka, naznačí kusnutie, ak ten človek akosi nechce pochopiť mierumilovnejšie signály a reč mačky. A ak ani to nepomáha, použije svoje zbrane naostro. Pamätajte! Stane sa tak len vtedy, keď sa cíti ohrozená. Je dobré sa naučiť reči mačky. Mačky, ktoré s nami žijú, svoju reč dokonca prispôsobujú tak, aby sme im rozumeli.

Ak k vám na návštevu prídu cudzí ľudia a tiež deti, treby ich upozorniť na situácie, kedy mačka reaguje inštinktívne. Pred pár dňami bola u mňa návšteva s malým dievčatkom. Rodič múdro držal dieťa v náručí tak, aby ono na mačky videlo. Keď začalo nadšene výskať, moje mačky spozorneli a zdúchli sa skryť. Poznám situácie, keď rodič dieťa pustí a to nadšene uteká za zvieraťom (je jedno, o aké zviera ide) a to ak nemôže uniknúť, tak reaguje inštinktívne. Aj malé dieťa je pre vystrašenú mačku, psa, fretku príliš veľké. Vysoký hlások a rýchle pohyby situáciu len zhoršia. Áno, vtedy môže dôjsť k stretu a zviera je v tom nevinne:-(

Poznám však aj úsmevnejšie situácie. Moja mama sa nenaučila reč mačiek. Učila som ju ja, učil ju náš kocúr Murko. Ten používal rukolapnejšiu reč. Mama ho rada mačkala, objímala. On to moc nemal rád, ale chvíľu vydržal. Potom začal mame dávať najavo, že už stačí - snažil sa vyslobodiť, sklápal uši, rozšírili sa mu zrenice, odtláčal sa, výraz jeho tváre sa zmenil. Keď to nepomáhalo, začal vrčať, syčať. Potom, aj keď toto zlyhalo, chytil ruku do zubov, ale nepokúsal. A ak ani takto nedosiahol svoje, tak sa vymrštil nasilu ochromiac mamu škrabancom alebo kúsancom. Nuž, ale nemohla povedať, že jej nedal šancu vyjsť z toho bez škrabancov.

 

V akých situáciách teda mačka útočí?

  • samozrejme vtedy, keď loví korisť - človek jej korisťou nie je:-) Loveckú vášeň využívame pri hre s mačkou, kde živú korisť nahrádza hračka, špagát alebo čokoľvek pohybujúce sa.
  • keď sa dostane do úzkych, do ohrozenia svojho života alebo v prípade mačky samičky, keď sú ohrozené jej mačiatka. Mačka je vtedy veľmi vystrašená, ale odhodlaná zachrániť sa, ujsť. Keď sa nedá ujsť, tak je pripravená vyškriabať sa, prekúsať sa z nebezpečenstva. Bojuje o život! Za každú cenu!
  • keď zlyhá komunikácia:-)

Slovo na záver. Mačka, ktorá je v pohode, mačka, ktorá sa vyvaľuje na gauči, neútočí. Nemá prečo. Ak sa jej niečo znepáči, radšej sa stiahne pod ten gauč:-)

 

 

 

Diskusná téma: Mačka útočí?

kusanie..

Dátum: 20.08.2013 | Vložil: mačkofilka

Môj kocúr nie je vôbec agresívny, je to pohoďák, ale so mnou má zaujímavý štýl "hry", pri ktorom skáče zo zálohy a kuše. Aj bez akejkoľvek provokácie- proste si myslí že je to sranda. Doteraz som si myslela že ma berie viac ako súrodenca, keďže odmalička som sním trávila najviac času z rodiny, no začínam sa obávať či mu to neprerastie cez hlavu. Čo s ním mám robiť?

Re:kusanie..

Dátum: 08.04.2017 | Vložil: Dagmar hlinkova

Aj moja to robí sadne si na hrudník chvíľku sedí a pozerá a potom chnap po nose a uhriznema keď nie na nos tak prsty na rukách už som si zvykla to je náš každodenný ritual

prečo?

Dátum: 24.04.2013 | Vložil: Helena

Neviem, nie som mačka:-) Pri svojich mačkách som odpozorovala, že pohyb chvostom je jedným z komunikačných prostriedkov. Pokiaľ ním mačka voľne pohybuje, všetko je v pohode. Ak ním trhá, mačka je neistá alebo nervózna. Ak s ním švihá, treba sa mať na pozore. Mačka vyjadruje nevôľu.

Chvost

Dátum: 22.03.2013 | Vložil: Adriana Veselá

Dobrý, chcela by som sa dozvedieť že prečo mačka krúti chvostom.Aké má pocity?

<< 1 | 2

Pridať nový príspevok